Sudca má byť zárukou spravodlivosti. Ak je skorumpovaný, hľadá na prvom mieste svoj prospech, vedie to k úpadku celú spoločnosť. Preto je to boj o samotné bytie spoločnosti, keď žiadame, aby sudcami neboli nominálne „elity" (že nato majú papier), ale skutočné morálne osobnosti, ktoré budú vzorom.
Značná časť sudcovského stavu verejne, v celej nahote, ukázala svoju prevrátenosť. Ponúkajúcu sa príležitosť strčiť svoju papuľu do koryta využili bez najmenšieho volania svedomia. Zamieňajú si svoje "právo" za skutočnú spravodlivosť. S pýchou a pohŕdaním voči celej spoločnosti využívajú právnu dieru, aby sa sami nabalili. Pritom vedia, že za svoju prácu boli honorovaný dostatočne. Ale ich závisť a túžba po plných vreckách je pre nich viac než pokorné poddanie sa spravodlivosti.
Takýto sudcovia už nie sú nijakou zárukou spravodlivých procesov. Ich kompetentnosť mať jednu z rozhodujúcich úloh v štáte je asi na úrovni kapitána Titanicu. Ak sa nechceme potopiť, musíme ich odstrániť od kormidla. Ak sa politici musia v pravidelných intervaloch zodpovedať ľudu, a musia aspoň vo voľbách znášať trest za zneužívanie svojej moci, musí existovať spôsob, ako sa budú ľuďom zodpovedať skorumpovaní sudcovia.
Majú síce vlastnú autonómiu, v rámci ktorej má prichádzať ku korekcií, ale pokiaľ je ich stav v tak obrovskej miere zdeformovaný, z vnútra už obnova prísť nemôže.
Neviem, či máme zvolávať demonštrácie, alebo začať občiansky bojkot voči nim. Ale každý krok, každá maličkosť, ktorá týmto supom - sudcom dá najavo, že o ich „služby" nestojíme, má zmysel. Nemá ísť o vyvolanie osobnej nenávisti, len o to, aby spravili svoj najväčší príspevok k povzneseniu našej spoločnosti - podpísali svoju rezignáciu. Potom už na nich môžeme spokojne zabudnúť a dať im pokoj.
Prvým krokom je zverejnenie zoznamu sudcov, ktorí podali žaloby. Tak nebude musieť byť spravodlivý hnev spoločnosti nasmerovaný voči celému sudcovskému stavu, ale len voči tým, ktorí zlyhali a stratili dôveru.