Nedávny zážitok na úvod. Nasadol som na autobus do B.Bystrice, čakalo ma zopár hodín cesty. Mám svoje osvedčené spôsoby ako čas využiť, ale tentokrát okolnosti urobili cestou zaujímavejšou. Nastúpili dvaja študáci majúci rovnaký cieľ. Hneď našli spôsob ako si viac vychutnať cestu: vytiahli fľašu hrušky; akurát sa trochu sťažovali, že nemajú dobrú brzdu, len minerálku. Večer len začínal, zmobilizovali kamarátov (v tej dobe na ceste autom, ktorí si dlhý čas skracovali rovnako), nech im cestou kúpia ďalšiu fľašu. Tým dobrákom slúži ku cti, že neboli príťažou pre iných cestujúcich. Podľa toho, čo hovorili však skôr boli príťažou sami sebe: Využívajúci každý voľný večer nato, aby destiláty tiekli prúdom...žiaľ, nevychádza im to viac než 3x do týždňa. Keď si všimli, že neďaleko od nich čítam knihu, jeden poznamenal, že asi v živote žiadnu celú neprečítal. Ich ambície, ktoré si zdieľali, už len zapadali do povedaného: budú radi, ak vôbec urvú bakalársky titul.
Túto situáciu a životný štýl len ťažko niekto označí za prekvapenie. Niektorí mi možno vytknú prečo sa o tom vyjadrujem negatívne? Je na takom postoji k životu vôbec niečo zlé? Už použité prostriedky pri takomto vypĺňaní voľného času svedčia, že ide o únik z reality do ilúzie. Tento životný princíp je však, obávam sa, omnoho viac rozšírený než naznačujú vypuklé prípady.
Všeobecne sa pohybujem medzi dobre vychovanými, vzdelanými a ambicióznymi mladými, nie veľmi medzi skupinou opísanou vyššie. Ale aj tu vidím množstvo prehratých bojov s nudou, prázdnotou, samotou, lenivosťou, neschopnosťou tvoriť vzťahy atď. Zvolené riešenia ale nie sú na prvý pohľad sebazničujúce. Nevymetajú s partiou každý flám či nočný klub. Ale život sa dá utopiť aj inak: napr. nekonečnými hodinami vo virtuálnej nerealite či už hier alebo FB. To, čo má ma byť prostriedok odreagovania sa a udržiavania vzťahov sa môže stať náplňou prázdneho života.
Ale ani uvedomiť si povrchnosť a bezzubosť spôsobov na zaplnenie prázdnoty ešte neznamená mať silu s tým niečo robiť. Virtuálna nerealita a iné ilúzie, ktorú sme si vytvorili a v ktorých chceme žiť sú tak príjemné a bezbolestné, že sa od nich často neodtrhneme, kým k tomu nie sme donútený okolnosťami.
Ak má skutočný život znamenať prácu, bolesť, zranenia, všímať si viac druhého ako seba, tak je častou voľbou priamočiari útek do ilúzie. To je však chyba, ktorá stojí život. Vec ktorá nič nestojí, za nič nestojí. Ak chceme lacný, bezbolestný život, nemôže stáť za nič.
Ťažko hľadať kam konkrétne vykročiť. Sme zahltení informáciami a tí, ktorí ich chrlia veľmi dobre poznajú našu ľudskú slabosť: často čím menej podstatná informácia, tým pre nás chytľavejšia. V takých okolnostiach je takmer nemožné, aby sa k nám dostala myšlienka, že jadrom našich problémov je naše sústredenie sa na seba. Automaticky vnímame, že sme centrom všetkého a očakávame, život bude dobrý, len keď budú okolnosti také, aké si predstavujeme. To však nikdy nedosiahneme a ak k sebe budeme úprimný, uvidíme, že v skutočnosti nie sme centrom všetkého. Je veľmi nešťastné stavať život na tom, aby ostatní čím presnejšie skákali podľa toho ako pískame.
Plný život je možný len tam, kde bytostne žijem pre niečo iné než som ja, niečo väčšie odo mňa, niečo čo ma presahuje. Potrebujem nájsť niečo zmysluplné, kvôli čomu sa oplatí obetovať. Ak nebudem bojovať za niečo väčšie odo mňa, tak vo vojne o život porazím sám seba. Je nevyhnuté strhnúť zo seba putá otroctva, ktoré nás vedie k tomu zaoberať sa len sám sebou. Kým sa točím len sám v sebe a riešim len svoje túžby, potreby a problémy, nikdy nenájdem skutočný pokoj.
Prekážkou môže byť aj to, že ak si zvolím nevhodný cieľ, vymením len jedno utrpenie a prázdnotu za iné. Dôsledná prezentácia a argumentácia, prečo je ten-ktorý cieľ viac alebo menej vhodný, je mimo rozsah tohto článku. Snáď sa mi podarí napísať pokračovanie.
Zatiaľ môžem za seba načrtnúť, všeobecne povedané, že vidím cieľ (aj zdroj sily na jeho dosianutie) v Ježišovi Kristovi. Jeho život, slová a pôsobenie, keď dodnes premieňa životy ľudí (vrátane môjho) skúsim v ďalších článkoch priniesť tak, aby bolo možné vidieť, že tesár zo staroveku má odpovede aj na naše dnešné poctivé a dôsledné otázky.
