Nemusí, ale zvíťazí

Autor: Juraj Institoris | 23.12.2011 o 20:40 | (upravené 23.12.2011 o 22:01) Karma článku: 3,90 | Prečítané:  745x

Môže si inteligentný dospelý človek vybrať za svoj symbol taký gýč, ako je srdce? Môže niekto tak prepadnúť utópií, aby tvrdil, že pravda a láska zvítězí nad lží a nenávistí? Nelúčime sa len s charizmatickým snílkom? Ak ale dokázal (z)meniť svet  - ako sa mu to podarilo? A môžeme my na jeho odkaz nielen pasívne spomínať, ale ho prebrať a meniť náš svet?

Musí alebo zvíťazí?

Pri spomienkach na pána prezidenta sa vynára jeho kľúčové heslo - alebo dve rozdielne? Pravda a láska zvíťazí..., Pravda a láska musí zvíťaziť... Znie to ako otravné slovíčkarenie. Čo však, ak ich obsah vytrieska rôznym smerom?

Muž vydesene čaká na osudný okamih. Gulička si zatiaľ bez záujmu hľadá svoje miesto. Jeho myseľ kričí jediné: „Musí to byť červená!" Za ostatné mesiace prehral rodinné úspory, na stole ležia pôžičky od blízkych. Viac od nikoho nedostane. „Musí padnúť červená." Musí pravda a láska zvíťaziť? Musí, lebo som stavil svoj život a nechcem vidieť inú možnosť? Musí prináša smrteľné kŕče úzkosti - čo ak nepríde to, čo musí?

Pravda a láska zvítězí nad lží a nenávistí. Pokoj zapĺňa miestnosť a akoby prestupuje ďalej cez steny. Nedokáže ho narušiť neúspech ani hrozenie. Bolesť a zloba síce vchádzajú, veď lož a nenávisť akoby mali bezodný mech veľvyslancov. Ale nikto z nich nedokáže vyrušiť pokoj, každý odchádza s hlavou sklonenou. Odkiaľ sa berie ten pokoj, ktorý uprostred nepriateľov nezlomne šepká, že pravda a láska zvíťazí? Ešte chvíľu...

Víťazstvo spoločnosti vs. víťazstvo v nás

November odzvonil vynútenej pretvárke. Nemusíme hrať nepodarené divadlo na tému: „naša krajina prekvitá". Zoberme moc strany, vládnime si sami! To sa podarilo - sloboda sa vyjadrovať a (najmä) konať dobro je tu, ale čo sa zmenilo? Nepriniesla sloboda len príležitosť rok čo rok konštatovať: „naša krajina neprekvitá"? Sloboda do spoločnosti vošla, ale dobro, bytostná pravda a láska, tí akoby prepočuli štrngot námestí. Nie je jediných efektom slobody len nastavené zrkadlo? Či nie je tak, že ako vtedy zlyhala strana, zlyháva dnes každý z nás za seba? Vykonávateľ sa síce zmenil, ale zmenila sa aj kvalita výkonu?

Ako vysmädnutý na púšti potrebuje pohár vody, tak potrebujeme odpútať náš kritický pohľad zo systému a podrobiť mu sami seba. Inak zahynieme a náš náhrobok môže zdobiť posledný naivný výkrik: „To tí druhí!".

Aj keď spoločnosť bude zrejme vždy zlyhávať, k víťazstvu pravdy a lásky sa môže slobodne pripojiť každý ako jednotlivec. Kedykoľvek, kdekoľvek, v akomkoľvek režime a situácií. Na víťaznej strane sa ale môže ocitnúť len ten, kto si všimne, že je súčasťou boja. Kľúčové je prijať vlastnú zodpovednosť – nepodporujem sám lož a nenávisť? Nepridávam sa k armáde vinníkov, keď čo i len tolerujem zlo? Pštros víťazom byť nemôže.

Václav Havel ako vzor

Nie som životopisec ani blízky priateľ pána prezidenta, predsa si ho však dovolím označiť za vzor. Nie preto, že by bol dokonalý. Nepodporujem ani kult osobnosti, hoc pozitívnej. Čím to je, že prerástol väčšinu ľudí? Slová pravdy nepísal atramentom, ale obetovaním svojho života vyšším hodnotám. Neumučil svoj život pri najzradnejšej prekážke - nestal sa sám sebe cieľom ani najvyššou hodnotou. Preto mal silu trpieť za spravodlivosť.

Pokojná istota víťazstva

Pohreb a pohľad na rakvu sa javia skôr ako dôkaz úplného fiaska. Aké víťazstvo môže obstáť tvárou v tvár zmárnenému životu?

Václav Havel, ač humanista, nebol sekulárny človek. Opatrovali ho rádové sestry, do okruhu jeho priateľov patrili Václav Malý aj Dalajláma. Dva mesiace pred smrťou odpovedal na otázku, čo by urobil inak: Kdybych měl jmenovat nějakou obecně politickou a vskutku zásadní chybu, pak bych musel asi říct, že jsem měl daleko důrazněji a energičtěji bojovat za to duchovní pojetí státu, o němž jsem mluvil ve svých prvních prezidentských projevech. Cítil jsem, že naše postkomunistická republika - na rozdíl od první republiky - jako by neměla svou ideu a občas, charakterizujíc sebe samu, se zmohla na jediné slovo (TRH). (celý článok)

Čo je zdrojom pokojnej istoty víťazstva pravdy a lásky? Deň po štátnom smútku nadchádza oslava Vianoc - Boží príchod do ľudského zúfalstva. Tam, kde človek nedokázal vybojovať víťazstvo, ho za cenu vlastného života priniesol Ježiš. Sám zaplatil účet za našu nespravodlivosť. Boj (skôr posledné zúfalé výstrely nepriateľa) ešte prebieha, Jeho víťazstvo nad smrťou už teraz dáva neomylne poznať, že pravda a láska zvítězí nad lží a nenávistí.

Pravda a láska zvíťazí, kľúčová otázka znie - kde budem stáť, keď sa boj skončí? Pridať sa k víťazom je možné len obetovaním života Pravde a Láske. Nasledovať Víťaza v čine.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?