Stretli sme sa na pešej zóne. Vyzeral dosť slušne, až by som povedal, že bol švihák s tou svojou menšou, jasne šedivou hrivou. Začal dosť zhurta, chvíľu som bol zmätený, kým som pochopil kam mieri. Najskôr ho zaujímalo čo vlastne robím, ďalej čo študujem, odkiaľ som, ale potom začal viac o sebe.
Jeho fach je muzika, tak sa zveril ako vyrastal na Deep Purple a tvrdšom rocku, a ako mu do tohto rozmeru ulahodil vstup Pink Floyd so svojím psychadelickým pokojom. Trochu spomínal na svoju minulosť, keď pracoval v Bratislave aj na svoju terajšiu rodinu bývajúcu v inom meste.
Ale prečo som ho nazval Pánom Nitrianskeho hradu? Nuž, lebo v parčíku tamojšieho areálu zvykne prespávať viac ako polovicu roka. Bezdomovec. Určite však nie troska a beznádejný prípad. Na rozdiel od iných (aj so strechou nad hlavou) totiž napr. pochopil, že tvrdý alkohol či cigarety mu nepomôžu. Tak sa o ne nestará a o to viac sa stará o seba.
To však nie je hračka, ak by som mal prespávať chránený len spacákom, každú noc, v akomkoľvek počasí. Spoločnosť mu pritom robia iba ak ježkovia či potulné mačky. Ale ani tie nie z lásky k nemu, ako skôr k jeho jedlu. Napriek tomu sa mu doteraz darí veľmi dobre - jeho vzhľad, ani správanie akoby nijak neboli zasiahnuté extrémnymi okolnosťami. Nečudo, že ho aj Nitriansky biskup milo nazval svojím susedom.
Rozhovor s Pánom (z) Nitrianskeho hradu bol pre mňa veľmi obohacujúci a snáď povzbudil aj jeho.
A čo bola tá rozvracačská činnosť, pri ktorej sa pristavil? Pozývanie a rozdávanie letákov na kresťanskú prednášku s besedou. Kvôli nej som tri dni na pešej „šlapal chodník". Do Nitry sa totiž unúval istý gentleman z Oxfordu, Michael Ramsden, ostrieľaný rečník (doslova). Bolo super, že si pomedzi stretnutia so západnými top businessmanmi a talibanskými bojovníkmi našiel čas aj na obyčajných Slovákov. Pre mňa samotného bolo úžasné ho počúvať.
Pán z hradu tam nakoniec neprišiel. Ale nevadí, ako povedal, chodí do kostola každý deň. O živote, aj o smrti, o Bohu, ku ktorému môžme prísť v akýchkoľvek našich životných okolnostiach, vie dosť veľa, aby sám prednášal ostatným.
